| |
|
|
| Záhorie |
Chránená krajinná oblasť Záhorie: Bola vyhlásená v roku 1988 s rozlohou 27.522 ha. Je to prvá CHKO nížinného typu vyhlásená na Slovensku. Pozostáva z dvoch samostatných, od seba oddelených častí - severovýchodnej a západnej. V severovýchodnej časti CHKO prevláda krajinný typ zvlnenej roviny tvorenej mocnými nánosmi viatych pieskov, spestrenými menšími plochami medzidunových zníženín, slatinných rašelinísk a močiarov s prevahou lesných spoločenstiev. V západnej časti CHKO prevládajú dva typy krajiny. Nivná časť tzv. Dolnomoravská niva - je rovinatá, s viacerými živými a mŕtvymi riečnymi ramenami a so spoločenstvami lužných lesov a lúk. Rozsiahle mokré kosné lúky so zachovalou prirodzenou skladbou trávnatých porastov na nive Moravy sú popri značnom ekonomickom prínose jedinečnou ukážkou krajiny lužných lesov a lúk, ktorá na Slovensku už nemá v súčasnosti obdobu. Toto územie s početnými mŕtvymi riečnymi ramenami tvorí jedinečné prostredie a zónu ticha pre mnohé vzácne a chránené druhy živočíchov, ako sú bocian čierny, bocian biely, čajka smejivá, volavka popolavá, kačica divá, labute, trsteniariky a ďalšie. Východne od tohto typu krajiny pozvoľne pokračuje mierne zvlnená krajina so zvyškami riečnych terás Moravy, lokálnymi ostrovmi viatych pieskov i menších dún, s prevažne upravenými vodnými tokmi, vodnými plochami a sídlami. Do územia CHKO Malé Karpaty patrí hrebeň Veľkej Vápennej (748 m n. m.), bralá Malej Vápennej a Čertova dolina. Geologický podklad tvoria súvrstvia vápencov a dolomitov. Územie patrí do Plaveckého krasu. Popri povrchovom krase - škrapy, skalné veže - je vytvorený podzemný kras puklinovými priepasťami a jaskyňami. Prevažná plocha územia SPR je porastená bučinami, hrebeňové partie sú význačné výskytom skalných biocenóz s významnou flórou. Z chránených druhov rastlín sa na území vyskytuje prvosienka holá (Primula auricula), kosatec dvojfarebný (Iris variegata), klinček Lumnitzerov (Dianthus lumnitzeri), čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb). Bohato je zastúpený hmyz (Insecta), predovšetkým motýle a chrobáky. Z vyšších živočíchov vtáky (Aves). V podzemných priestoroch sa nachádzajú letné i zimné kolónie netopierov (Chiroptera) ako podkovár veľký, podkovár malý, ucháč svetlý a viacero druhov. Rastú tu 400 ročné buky a rovnako staré javory. Hrebeň masívu Veľkej Vápennej je pre verejnosť uzavretý. Jaskyne: Haviareň- Jaskyňa je najvyššie položená jaskyňa v Malých Karpatoch (prírodný vchod je vo výške 730 m n. m.). Nachádza sa na zo západnej strany Veľkej Vápennej (752 m n. m.). Táto jaskyňa sa začiatkom 20. storočia umelo sprístupnila 60 metrov dlhou horizontálnou chodbou, ktorá ústi na dno vstupnej šachty. Tu z výšky 30 metrov presvitá svetlo z prírodného vchodu. Počas zrážok sa v jaskyni objavuje potôčik o výdatnosti 0,5 l/s. Táto skutočnosť dáva teoretickú možnosť existencie hydrologického systému: jaskyňa Haviareň 730m n. m. - vyvieračka na úpätí Veľkej Vápennej vo výške 325 m n. m. Jaskyňa je významná ako miesto výskytu zimných kolónií netopierov obyčajných, brnitých, uchane čiernej. Plavecká jaskyňa- Vchod jaskyne sa nachádza 221 m n. m. Asi 200 metrov od cesty Plavecký Mikuláš - Plavecké Podhradie. Vstupná časť je tvorená ruinami vstupného areálu vybudovaného nájomcami Pálfyho panstva. Jaskyňa má puklinovitý charakter s bohatými formami sekundárnej sintrovej výzdoby. Nižšie časti neobsahujú bohatú výplň, je zjavné, že v týchto častiach sa dlhšie zdržiavala voda. Najväčším priestorom jaskyne je Dóm netopierov o rozmeroch 10x4x15 metrov. V tomto priestore sa vyskytuje veľa rokov kolónia lietavca sťahovavého. Ich počet sa pohybuje od 150 až do 250 kusov. V zimnom období je jaskyňa miestom hibernácie viacerých druhov netopierov (podkovár veľký, podkovár malý, ucháč sivý, ucháč svetlý, netopier obyčajný, netopier brnitý). Plavecký hrad... |
Príroda |
| História obce | Železnica | |
| K názvu obce | Autobusová doprava | |
| Pamiatky | Elektrifikácia | |
| Významné osobnosti |
Dobrovoľný hasičský zbor |