| Záhorie |
Obec
sa prvý raz spomína v roku 1367. Vznikla vnútornou kolonizáciou
začiatkom 14.storočia Obec patrila grófom zo
Svätého Jura a Pezinka, neskôr ku kniežactvu Plavec – Malacky. Od
17.storočia prešiel Plavecký hrad a okolité obce do vlastníctva rodiny Pálfyovcov. V roku 1720 už bola v dedine papiereň aj mlyn. V roku 1828
mala obec 205 domov a 1 484 obyvateľov. Títo sa zaoberali
poľnohospodárstvom, tkáčstvom, kožušníctvom, pálením vápna. Toto sa
zachovalo sa až do roku 1950. Rozšírená bola výroba dreveného náradia,
čo sa zachovalo až doteraz. V obci je zachovaná nehnuteľná kultúrna
pamiatka, píla p. Alexandra Notného z roku 1880. V roku 1720 bol v obci
mlyn, v 18. storočí tu pracovala papiereň. V 19.storočí pracovala
pálenica, bol založený panský majer. Kronika uvádza, že dedinu postihli
rôzne nešťastia a pohromy. V roku 1857 vypukol v obci požiar, keď za pol
hodiny bola celá dedina v plameňoch, pretože väčšina striech bola zo
slamy. Požiar si vyžiadal 12 ľudských životov. Z celej dediny zostalo
len 6 domov a kostol. V roku 1861 sa po veľkej búrke zdvihla hladina
Sološnického potoka a zaplavila časť obce. Od 29. augusta do 14.
novembra 1866 zomrelo na choleru 149 ľudí. Utrpenie, hlad a biedu
priniesla 1. svetová vojna (1914-1918), kedy bolo postupne z obce
povolaných 180 mužov, ktorý bojovali na srbskom fronte. Niektorí z nich
zostali nezvestný a 43 ich padlo vo vojne. Na ich pamiatku dala obec v
roku 1831 postaviť pomník zo zbierky občanov, ktorý je postavený na
námestí. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo založených viacero
spolkov a družstiev, ktoré chránili majetok občanov a poskytovali im
služby. |
Príroda |
