Plavecký hrad

Geomorfologický celok, ktorým sa začína veľký stredoeurópsky oblúk. Pohorie sa tiahne v dĺžke asi 100 km, od Hainburgu v Rakúsku po Nové Mesto nad Váhom. Malé Karpaty sa delia na podcelky: Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty. Obklopuje ich Podunajská rovina, Podunajská pahorkatina, Borská nížina, Myjavská pahorkatina a Považské podolie. Pohorie pokrývajú prevažne listnaté lesy (buk, javor, jeseň, hrab a vysychajúci brest). Na južných a východných slnečných svahoch sa oddávna pestuje vínna réva. Turisticky príťažlivé sú vápencové kopce ( Devínska Kobyla, Vysoká, Vápenná, Pohanská, Čierna skala, Záruby, Veľký Plešivec) a rozsiahle lesy. Hustá sieť turistických značkovaných trás umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov takmer po celý rok. Pestrý, členitý povrch uspokojí rekreačných aj náročných turistov a skalné útvary aj horolezcov. Počas snehovej pokrývky sú vhodné terény na zjazdové lyžovanie, ale najmä na lyžiarsku turistiku. Najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie rekreačné strediská sú Dobrá Voda, Modra- Hamónia, Modra- Piesok, Pezinská Baba, Slnečné údolie a Smolenice - Jahodník.

Vyhlásená bola v roku 1976 s rozlohou 65.504 ha. Ochrana prírody Malých Karpát sleduje zachovať' a zveľadiť všetko, čo je významné z hľadiska zachovanie rázu a biologickej rovnováhy krajiny a je dôležitá pre zlepšenie prírodných pomerov. Ide najmä o zachovanie vzácnych druhov a spoločenstiev flóry a fauny, ojedinele zachovaných lesných spoločenstiev, ako aj príťažlivých geologických útvarov. Rôznorodé geologické zloženie, pestro členený reliéf, osobité pedologické a klimatické pomery podnietili výskyt veľkého bohatstva rastlinných a živočíšnych druhov i spoločenstiev, ktorých prirodzené zastúpenie sa vo veľkej miere zachovalo. Rastlinstvo pohoria je prevažne teplomilné, no na niektorých miestach možno pozorovať spoločný výskyt teplomilných prvkov s rastlinnými druhmi vysokých karpatských polôh. Okrem chránených druhov sú tu zastúpené aj vzácne a ohrozené druhy rastlín. Malé Karpaty z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy, ale sú tu aj plochy vysadené borovicou lesnou a borovicou čiernou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. Väčšina živočíchov patrí do formácie listnatého lesa, lesostepi a stepí. Sú tu zastúpené aj vzácne a chránené druhy. Druhohorné komplexy sú charakteristické krasovými fenoménmi. Známy je borinský, plavecký, dobrovodský a čachtický kras. Z nich verejnosti je prístupná jaskyňa Driny. Paleontologické a archeologické náleziská nachádzajúce sa na území Malých Karpát dokumentujú jej bohatú históriu a majú veľký kultúrny a vedecký význam.

Prvá zmienka o hrade je z roku 1274, bol postavený ako kráľovský strážny hrad. Bol viackrát prestavaný a nesie stopy gotiky a renesancie. Od roku 1398 bol majiteľom pevnosti Stibor zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovcov v roku 1434 patril grófom z Jura a Pezinka. V polovici 16.storočia získali hrad Feggerovci a začali renesančnú prestavbu (z tohoto obdobia pochádza aj delová bašta horného hradu). V druhej polovici 16.storočia sa jeho vlastníkmi stali Balašovci. Rekonštrukcia hradu bola zakončená v 17.storočí. Od roku 1634 sa stal majetkom Pálfyovcov. Od začiatku 18.storočia po Rákocziho povstaní a následnom dobytí cisárskymi vojskami chátra.